Tále 2014 - správa z podujatia od rodičov detí

Tento rok bol Sviatok práce pre nás o niečo výnimočnejší. Prvý a druhý májový deň sme totižto oslavovali 20. výročie kochleárnej implantácie na Slovensku. Ako aj po minulé roky, miestom nášho stretnutia sa stali opäť raz Tále. Stretli sme sa v hojnom počte: čakatelia, užívatelia – malí aj veľkí, rodičia detí, lekári, sestričky, odborníci a všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom s kochleárnou implantáciou majú čo do činenia. 

Tento rok bol Sviatok práce pre nás o niečo výnimočnejší. Prvý a druhý májový deň sme totižto oslavovali 20. výročie kochleárnej implantácie na Slovensku. Ako aj po minulé roky, miestom nášho stretnutia sa stali opäť raz Tále. Stretli sme sa v hojnom počte: čakatelia, užívatelia – malí aj veľkí, rodičia detí, lekári, sestričky, odborníci a všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom s kochleárnou implantáciou majú čo do činenia. 

Pri našich „tálskych“ stretnutiach nejde len o stretnutie odborníka s pacientom, lekára s užívateľom kochleárneho implantátu či s rodičmi detí. Tieto stretnutia pre nás znamenajú oveľa, oveľa viac. Pri týchto stretnutiach máte pocit, ako keby ste sa stretli s rodinou, s rodinou, ktorú síce nespája pokrvné puto, ale puto spoločného údelu. Na jednej strane sú tí, ktorých tento problém bytostne zasiahol, na druhej strane sú tí, ktorí tento problém pomáhajú riešiť. 

Deň pred samotným stretnutím nám prišiel e-mail: „Už len raz sa vyspíte a začíname...“ Čo dodať? Všetci sme sa už veľmi tešili a naozaj počítali dni, kedy konečne vyrazíme.

Ten deň prišiel a my sme si to na Táloch náramne užili. Prvý deň bol oddychovo-športový. Deti mali zaujímavý program a šikovných animátorov a my, dospelí, sme mohli tento deň využiť na rozhovory pri „kávičke“, výmenu rodičovských radostí a starostí a podeliť sa navzájom o skúsenosti a zistenie, že žiadny problém nie je príliš veľký, keď sa oň máte s kým podeliť. Taktiež sme s lekármi a sestričkami pri neformálnom rozhovore mohli rozoberať témy, ktoré nás, laikov, zaujímajú a trápia. Večer sme sa všetci presunuli do Stodoly, kde bol pripravený program, večera... ale pekne po poriadku. Pred Stodolou nás privítal tanečný súbor s ľudovými piesňami a tancami a „naladil“ nás na tú správnu strunu. Vo vnútri bol už pripravený kúzelník, ktorý malým i veľkým vyčaril úsmev na tvárach. Ale nezaháľali sme ani my a pre našich milých lekárov, sestričky a celý implantačný tím sme prostredníctvom našich detí predniesli báseň, v ktorej sme snáď nezabudli spomenúť nikoho. Deti aj napriek tréme podali fantastický výkon a ich veľká snaha bola ocenená búrlivým potleskom, ale aj slzami dojatia. A potom už na poradí nezáležiac nasledovala hostina, fantastické torty, ohňostroj a skvelý bod programu – diskotéka. Zabavili sa naozaj všetci, dokonca aj počujúci bez hudobného sluchu.

Druhý deň bol venovaný odbornému programu, ktorým nás bravúrne, s nadhľadom a štipkou humoru previedol prof. MUDr. Profant za asistencie MUDr. Kabátovej, primárky logopédie PaedDr. Šimkovej a psychológa PhDr. Gromu. Mali sme možnosť v skrátenej forme vidieť úžasnú prácu foniatrie a implantačného tímu počas posledných dvadsiatich rokov. V diskusných príspevkoch sme počuli rôzne skúsenosti rodičov implantovaných detí a aj implantovaných dospelých. Naši najmenší mali aj tento deň o program postarané, za čo vďačíme animátorom, ktorí sa im intenzívne venovali. 

Tieto stretnutia sú pre nás vždy prínosom a každé z nich nám dodá chuť a povzbudenie do ďalších dní. Prvý rok, ešte len ako čakatelia, sme na Tále prišli plní otázok a neistoty. Hltali sme každé slovo odborníkov, zaujímali nás pocity implantovaných dospelých a naše otázky nemali konca kraja. Naše druhé stretnutie bolo približne dva roky po implantácii a to už nás zaujímali skúsenejší rodičia implantovaných detičiek. Súrne sme potrebovali rady, či už k prístroju alebo k správaniu, k výbere škôlky, či školy. Tretie stretnutie sme si už začali vychutnávať a tešili sa, ako si naše detváky úžasne medzi sebou rozumejú. Aj vďaka týmto stretnutiam sme za začali stretávať aj v priebehu roka a utužovať vzťahy, ktoré sú z roka na rok pevnejšie. Tento, posledný ročník sme si ale užili najviac. Deti sú väčšie, samostatnejšie a konečne začíname žať to, čo sme zasiali. Ako „skúsení“ rodičia vieme poradiť a povzbudiť „rodičov – začiatočníkov“ a teší nás pohľad na naše deti, ktoré sa spolu dokážu porozprávať, zabaviť a v budúcnosti si snáď budú vedieť navzájom pomôcť, poradiť. 

Za to všetko, za naše deti, ktoré síce majú hendikep, ale napriek tomu dokážu plnohodnotne žiť, za všetky slovné hádky s našimi ratolesťami, za možnosť pošepkať dieťaťu slová „Ľúbim Ťa!“ a ešte za mnoho, mnoho, čo sa nedá opísať slovami, vám všetkým patrí naše veľké ĎAKUJEM. 

(rodičia implantovaných detí z Banskobystrického kraja)

*prebraté zo stránky Slovenského centra kochleárnej implantácie - celá správa tu